Použijú každú slabinu, každý prostriedok, pretože sú presvedcení, že sú vo vojne. Veria totiž, že silný Západ povedie k zmene režimu v Rusku
Jakub Drábik, Tomáš Nociar, Zuzana Kepplová
Ako súvisí európska krajná pravica s Putinovým Ruskom? Spýtali sme sa ANTONA ŠECHOVCOVA, ktorému vychádza kniha na túto tému. Aj o ruskom nacionalizme, ukrajinskom fašizme a okupácii Krymu sme sa rozprávali v bratislavskej pivárni.
V najnovšej knihe študujete vztahy Ruska a európskej ultrapravice. Na co ste prišli?
Zacal som ju písat v roku 2014, no tieto vztahy, samozrejme, vznikli ovela skôr. Hned po páde ZSSR zapocali kontakty medzi ruskými a európskymi ultranacionalistami. Co sa zmenilo v súcasnosti, je, že teraz sú tieto vztahy riadené z vládnych kruhov. Už to nie sú ultranacionalistické postavy ako Žirinovskij alebo Dugin, ale ludia, ktorí majú ofi ciálne funkcie.
Je teda prepojenie Kremla s európskou ultrapravicou záležitostou posledných rokov?
Táto spolupráca vzrástla za posledných tri až pät rokov. No má svoju históriu. Dokonca v medzivojnovom Nemecku nájdete priaznivcov ZSSR medzi ultrapraviciarmi vo fašistickom hnutí. Obzvlášt po vojne zacali byt tieto sovietofilné pozície celkom prominentné v paneurópskom fašistickom hnutí. Pretože boli síce fašisti, ale boli zároven protiamerickí. Preto tá náklonnost k ZSSR.
Akú podobu mali vztahy medzi ruskými a európskymi ultranacionalistami po páde ZSSR?
V 90. rokoch Žirinovského strana dostávala podporu od nemeckej aj francúzskej ultrapravice. Devätdesiate roky boli tažkými casmi pre Rusko, dokonca aj pre populárne politické strany. Takže z Francúzska dostali napríklad faxy, telefóny a iné vybavenie pre kancelárie. A to, samozrejme, nie je jediný dôvod, preco spolupracovali. Všetky strany sa snažia o medzinárodnú spoluprácu, pretože to zlepšuje ich postavenie.
Aký bol ich plán pre Európu?
Samozrejme, predstavovali si všelico. Ako vybudujú paneurópsky patriotický front proti liberálnej demokracii. Vtedy však boli okrajoví.
Kedy zacali tieto plány zaujímat Kremel?
V devätdesiatych rokoch a ani pocas Putinovho prvého prezidentského obdobia ich to nezaujímalo. Ked sa však ruské špicky otocili proti Západu, zistili, že ultrapravica by sa im mohla zíst.
Ako presne?
Jednak na domáce úcely. Rusi sa cítia Európanmi, no všetci európski politici kritizovali ruské elity za porušovanie ludských práv ci narúšanie rovnováhy delby moci a podobne. A preto potrebovali západných politikov, ktorí im budú naklonení. Ktorí sa napríklad ukážu v ruskojazycných médiách a budú prezentovat svoj postoj, aby tak vznikol dojem, že Rusko má priatelov na Západe, nie je izolované.
Aký má Putin vztah k domácim nacionalistom?
Putin a vládnuce elity okolo neho pochopili, že ruský etnický nacionalizmus nie je dobrý pre Rusko, pretože podmýva spolocenskú súdržnost a mier ako taký. Ich podpora nacionalizmu v Únii ukazuje, že chcú podryt západnú súdržnost. Možno ani nie spôsobit chaos, ale nejako destabilizovat EÚ. Pretože je velmi tažké pre Rusko sútažit s EÚ, ovela lahšia je sútaž s jednotlivými clenskými štátmi. Uzavriet bilaterálne dohody je pre nich jednoduchšie, ako rokovat s jednou z najväcších ekonomík sveta a najúspešnejšou politickou Úniou.
Rusko teda hrá dvojakú hru. Inak sa stavia k nacionalizmu doma ako v Únii?
Kremel je v tomto ohlade velmi flexibilný. Použijú nacionalistov, ked sa im hodia a zavrú ich do väzenia, ked už nie sú užitocní. Mohli sme si to všimnút v priebehu rusko-ukrajinskej vojny. Ruských nacionalistov ofi ciálna Moskva tolerovala, pretože odchádzali bojovat na východ Ukrajiny proti ukrajinskej armáde. Bolo to tolerované a nikto nebol stíhaný napriek tomu, že je nezákonné bojovat v samozvaných jednotkách na území inej krajiny. Využili nacionalistov v záujme svojich zahranicnopolitických cielov tlacit na Ukrajinu.
Nebol to aj spôsob, ako sa ich zbavit?
Bola taká teória, že Kremel sa nacionalistov zbaví práve tak, že ich pošle bojovat na Ukrajinu. A najlepšie bude, ak sa vôbec nevrátia.
Spomenuli ste Alexandra Dugina. Na Slovensku je to takmer neznáma figúra…
Možno by sme ho preto ani nemali predstavovat.
Údajne však bol akýmsi neoficiálnym poradcom prezidenta Putina. Aký je jeho vplyv?
Nie, nikdy nebol Putinovým radcom. V devätdesiatych rokoch bol poradcom predsedu parlamentu Genadija Seleznova. Putina stretol raz ci dvakrát v živote. Prvýkrát ako Seleznovov poradca a potom pravdepodobne tesne po oranžovej revolúcii na Ukrajine.
Prečo práve vtedy?
V roku 2005 totiž Kremeľ začal budovať vlastné mládežnícke hnutia. Antizápadné, antiukrajinské a prokremeľské. Pretože verili, že to boli práve mládežnícke hnutia, ktoré zohrali kľúčovú rolu v oranžovej revolúcii. Takže sa rozhodli vybudovať si vlastné a získať pre ne mladých, aby nezačali konať nezávisle. A Dugin mal tiež jedno takéto hnutie, volalo sa Eurázijská mládežnícka únia.
Na čom sa teda zakladal jeho povestný vplyv?
Čo sa týka politiky, nebol vplyvný, no mal ideologický vplyv. Nepovedal by som, že Kremeľ sa riadi Duginovou ideológiou, ale jeho knihy mali vplyv na akademikov, médiá a možno na politikov stredného a nižšieho rangu. No nie na vládnuce elity. Nepodporoval ho Kremeľ, ale podnikatelia a bankári.
Ako takáto podpora vyzerala?
Jeden z podporovateľov financoval jeho mládežnícku úniu. Na začiatku sýrskej vojny ho ministerstvo financií pokutovalo, pretože údajne poskytol veľké sumy na podporu prezidenta Asada. Tento bankár financoval aj Duginove projekty.
Bol to jeho jediný sponzor?
Konstantin Malofejev, ruský ortodoxný ultranacionalistický oligarcha, začal tiež podporovať Dugina. Bol zapojený aj v začiatkoch anexie Krymu a rusko-ukrajinskej vojny. Malofejev vtedy založil dve médiá: Cargrad TV, čo bola viacjazyčná internetová televízia, a Katechon, akýsi think-tank, a Dugin bol šéfredaktorom oboch týchto projektov. Ale najprv prišiel o miesto na Moskovskej štátnej univerzite. Pričinili sa o to proputinovskí profesori, ktorí súťažili s Duginom. Nebola to politická záležitosť, len konkurencia. Dugin, samozrejme, akýchsi ukrajinských novinárov.
Čo robí teraz?
Malofejev ho tiež vyhodil z vedenia svojich mediálnych projektov. Momentálne nie je pre nikoho užitočný.
A čo tie články o tom, že Dugin je Putinovým Rasputinom?
Vždy tu bola snaha pozrieť sa Putinovi do hlavy a porozumieť, čo je vnútri. A Dugin sa ponúkal, možno sám o tom klamal, že má blízko k Putinovi. Je to taký človek, ktorý nafukuje svoju vlastnú pozíciu, chvastá sa.
A čo je teda v Putinovej hlave?
To ja neviem.
Považujete Dugina za fašistu?
Áno.
V začiatkoch rusko-ukrajinskej vojny sa to písalo aj o Putinovi. Používali sa prirovnania k Hitlerovi v začiatkoch ťaženia. Čo si o tom myslíte?
Sám som niekoľko týchto článkov napísal. V marci 2014 som naozaj prirovnal Putina k Hitlerovi. Teraz to veľmi ľutujem, bola to emocionálna reakcia. Použil som to, pretože vládol strach, kam až Putin zájde po anexii Krymu. A keď som počúval, ako o tomto akte hovorí, pripomínalo mi to Hitlerove prejavy z čias anexie Rakúska. Ale ten strach sa neukázal namieste.
Aké myšlienky vás desili?
Hovoril o tzv. ruskom svete a Krym bol anektovaný pod týmto heslom. Ale táto myšlienka už nefungovala na prípad východnej Ukrajiny. A tak prišli s ideou Novoruska. Ak by totiž platila téza o ruskom svete, snažili by sa pripojiť východnú Ukrajinu. To však, myslím si, nikdy nebolo v pláne. Začali vojnu, aby destabilizovali ukrajinskú vládu a štát ako taký, ale nie preto, aby časť územia pripojili. Krym mal vždy v kremeľských geopolitických fantáziách výsadné postavenie. To sa však netýka východu Ukrajiny.
Prečo sa teda púšťali do konfliktu na Donbase?
Je to veľmi sovietska idea. Hovorí sa tomu dva kroky vpred a jeden vzad. Prvým krokom bola anexia Krymu. Keď však nechceli diskutovať tento čin s medzinárodnou komunitou, urobili druhý krok. A tak sa pozornosť preniesla na Donbas. Keby toto neurobili, pozornosť by sa venovala Krymu. To sa teraz nedeje. A keď sa im to bude hodiť, urobia krok vzad, ale Krym si udržia.
Ste však kritický aj k ukrajinskému fašistickému prostrediu. Nakoľko je fašistické hnutie vplyvné na Ukrajine?
Samozrejme, musíme si byť vedomí existencie neonacistov, fašistov a ultrapravicových aktivistov. Sú značne hluční, a preto o nich často počujeme. Druhou vecou však je, že ministerstvo vnútra urobilo podľa môjho názoru závažnú chybu, keď začlenilo niektorých z týchto extrémistických aktivistov do svojich radov.
Prečo to urobili?
Zdôvodnili to tým, že za Janukovyča armáda existovala viac-menej len na papieri. Bola v stave zmätku a ľudia v nej neboli pripravení vykonávať to, na čo boli trénovaní. Aj úroveň výcviku bola príšerná. Takže tu bola potreba nájsť ľudí, ktorí by doslova za Ukrajinu zomreli. Situácia bola veľmi zlá. A ultranacionalisti boli ochotní obetovať život. Vtedy bol tento nábor odôvodnený. Ale od septembra 2014 bola armáda už profesionálnejšia vďaka pomoci od medzinárodnej komunity: EÚ, USA a Kanady. Už tu teda nebola potreba angažovať do armády týchto ľudí. Naďalej ich však prijímali do národných gárd a to bola chyba.
Čo teda znamená ich prítomnosť v ozbrojených zložkách štátu?
Neznamená to, že Ukrajina je fašistická junta, tomu azda nikto neverí. Ale nebezpečenstvo tu nie je v samotných týchto extrémistoch, ale že sa nájde niekto vo vláde, kto bude chcieť bojovať o moc aj s pomocou týchto pravicových extrémistov.
Čo vás privádza k takejto špekulácii?
Keď sa pozrieme na históriu ultrapravice na Ukrajine, vždy boli dosť slabí. Až do roku 2012, keď krajne pravicová strana vstúpila do parlamentu. A bolo to preto, že ju vplyvní hráči využívali na podrývanie ich oponentov. V tomto záujme pomáhali krajnej pravici dostať sa do parlamentu. Nie sú to teda oni, kto sa stal silným, ale niekto iný ich použil na vlastné posilnenie.
Aký je vplyv ultrapravice v ozbrojených zložkách?
Zopakujem, že bolo chybou začleniť ich napríklad do polície. Pretože keď sa porušujú ľudské práva, keď napríklad prenasledujú a dokonca zabíjajú Rómov, polícia v tom takmer nič nerobí. A to je výsledkom vplyvu krajnej pravice na políciu.
Vy ste zo Sevastopoľa. Môžete navštíviť svoju rodinu a priateľov?
Neviem, či môžem. Rusko totiž po anexii vyhlásilo, že občania Krymu sa automaticky stávajú občanmi Ruska.
Potrebujete teda ruské víza?
Nie je to len o tom. Ja som ruské občianstvo neprijal. Naposledy som tam bol v januári 2014, to bolo pred anexiou. Považovali by ma za separatistu, pretože nástojím na tom, že Krym je súčasťou Ukrajiny. V očiach ruských úradov som separatistom, nechcem to riskovať.
Veľa sa hovorí o Putinovom vplyve na európsku krajnú pravicu. Na voľby v USA alebo aj na referendum o brexite. Vy sám často informujete o návštevách postáv krajnej pravice v Kremli, ako napríklad šéfa talianskej Ligy severu, predstaviteľov maďarského Jobbiku a podobne. Nie je však Putin výhodnou výhovorkou na nárast krajnej pravice a na vývoz našich vlastných zlyhaní?
Áno, nárast krajnej pravice je domáci problém, problém našich spoločností. Nárast krajnej pravice vidíme už od osemdesiatych rokov, keď začala rásť popularita francúzskeho Národného frontu. Je to teda výsledok premien vnútri západných spoločností. No je to aj ich slabina, a keďže Putinovo Rusko verí, že je vo vojne so Západom, použije všetky slabiny, ktoré sa použiť dajú, aby svojho oponenta oslabilo.
Nemožno teda vzostup európskeho fašizmu pripisovať Putinovi?
Nemyslím si. Možno nejako stimuloval americkú „alt right“. To sa však netýka Francúzska alebo Rakúska. Ultrapravica je tu silná, pretože politický mainstream je slabý. A nie že by krajná pravica mala veľa dobrých argumentov alebo bola nejako špeciálne bystrá, ale únava zo strednoprúdovej politiky je značná.
Nedá sa teda povedať, že Putinovo Rusko krajnú pravicu podporuje?
Podpora v niektorých prípadoch tu je, ale nie je to vysvetlenie nárastu krajnej pravice v Európe.
Ale vidíme stopy ruského pôsobenia na internete. Preceňujeme to?
Použijú každú slabinu, každý prostriedok, pretože sú presvedčení, že sú vo vojne. Veria totiž, že silný Západ povedie k zmene režimu v Rusku. Hlavným cieľom je teda udržať sa pri moci tak dlho, ako to pôjde. Nejde ani tak o geopolitické záujmy, ako o záujem zostať doma pri moci.
First published in SME, 3 June (2017), pp. 11-12.